Radšej byť dnes interaktívny

Autor: Erik Sikora | 9.10.2007 o 13:38 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  2020x

O výhodách a nevýhodách interaktívneho umenia a umenia nových médií

Mám pocit že interaktivita v umení nových médií je považovaná za prínos nového aspektu resp. formy umeleckého diela, niečo, čím novomediálni umelci obohatili umenie ako také, alebo to dokonca berú tak, že sa interaktivitou odlišujú, alebo sú krok vpred oproti ostatnému umeniu. Alebo povedané ináč, ak sa umelec tvoriaci v oblasti nových médií snaží o vytvorenie progresívneho diela, často siahne po lákavých prostriedkoch interaktivity. Nechcem tvrdiť, že to je niečo zlé, týmto referátom by som sa chcel zamyslieť nad rizikami a výhodami spojenými s interaktivitou, ktoré som odpozoroval alebo sám vyskúšal.

Za Interaktívne umenie nových médií pokladám rôzne inštalácie, objekty a tak ďalej, v ktorých môže divák, resp. účastník ovplyvňovať a meniť samotné dielo. Na ich realizáciu a funkciu vo forme rozhrania – interface medzi človekom – divákom a interaktívnym objektom, inštaláciou, je väčšinou použitá technika, tj. počítače, projektory, reproduktory, dotykové a iné snímače, kamery, mikrofóny. Výsledok je väčšinou audiovizuálny, produkuje alebo generuje zvuky alebo obrazy ovplyvňované účastníkom.

Jedno z najväčších rizík ktoré sa ale týka všetkých technicky náročných umeleckých projektov, nielen interaktívnych, je to, že väčšina umelcov je pri týchto projektoch nútená stráviť oveľa väčší pomer času riešením technických problémov (aby to vôbec bolo funkčné), a teda im zostáva menší pomer času nad riešením významu alebo toho, čo tým chce autor povedať, a táto výpoveď je tiež často obmedzovaná technickými možnosťami. Počas procesu riešenia toho akú technológiu použiť a čo dokáže, sa veľmi často stáva, že vzniknú diela pôsobiace na diváka a uspokojujúce autora len vďaka oslneniu samotnou novou technológiou, a žiadne ďalšie významové vrstvy to už neobsahuje. Myslím, že toto riziko sa prejaví hlavne vtedy, keď autor najprv rozmýšľa, ktorú technológiu má k dispozícii a čo s ňou dokáže a až potom čo by to tak mohlo asi vyjadrovať a znamenať.

Tak sa vďaka rýchlemu vývoju technológií a techniky autorom vždy zväčšujú možnosti (myslím možnosti oslnenia nepoznanou technológiou) , ale kvalita a význam ich diel pretrváva iba dovtedy, kým oslnenie použitou technológiou nevyprchá a nenahradí ju ďalšia. Hrozí tak riziko, že tieto diela budú považované ako zaujímavo prezentované míľniky vedy a techniky, ktorým sa ale potom budeme smiať, pretože to bude obsahovať každý prístroj za pár korún,

Ďalší dôležitý aspekt, ktorý by mal autor interaktívneho projektu predvídať je samozrejme reakcia divákov. Ideálny divák by mal pre autora prísť k dielu (alebo do diela) a zisťovať čo robí a ako to funguje a následne mať z toho zážitok. Podľa mojich pozorovaní väčšina divákov veľmi skoro zistí ako to funguje, a potom už ich tá obyčajná funkčnosť nezaujíma, ale skúšajú, či by z toho nemohli dostať niečo, s čím nepočítal nikto, ani samotný autor, aké to má limity funkčnosti, ako by to nemuselo fungovať, či sa to pokazí, keď stisnem všetky gombíky atď, proste kreatívne chcú zistiť čo iné by sa z toho dalo vytrieskať ako tam naozaj je, alebo ako to vyšlo ostatným. Čo je v podstate naplnenie idey, že účastník interaktívnej práce je niečo ako spoluautor, ale z hľadiska samotného autora je to veľmi ťažká spolupráca, ak ho divák neustále testuje kam až to domyslel.

Veľkým rizikom úspešnosti je tiež plachosť divákov. Ako si tak všímam, veľa interaktívnych objektov, aspoň v našom prostredí (neviem či sú inde ľudia prirodzene odvážnejší), trpí na to, že divák prejde okolo, a za prvé: buď nezistí že to je interaktívne (čo je podporené aj tým ,že sú často nefunkčné alebo nezapnuté), a preto na to len pozerá ako na objekt, a ten je väčšinou bez jeho vkladu ničnehovoriaci.

A za druhé ak vie, že to je interaktívne, bojí sa to ovplyvňovať- nevie čo od toho môže čakať, či mu to niečo nespraví, a taktiež hneď ako pristúpi na svoju úlohu, vstáva sa nielen účastníkom, ale aj objektom zvedavého pozorovania ostatných, ktorí z bezpečnej vzdialenosti pozerajú čo to s ním robí a sú vďační za to, že to nemuseli skúšať oni na vlastnej koži, že nesledujú ich samotných, ako to nevedia ovládať a podobne...Teda ten účastník, sa nechtiac stáva aj performerom, hercom, a čo je veľa objektom na škodu, nesústredí sa na samotné dielo, a čo mu to prináša, ale na to, aby sa nestrápnil, použil to dobre, nie hlúpo a podobne. Z týchto dôvodov sú asi najlepšími divákmi deti, majú radi keď sa niečo ovplyvní ich vstupom, a nevadí im že si ich všímajú ostatní, a reagujú spontánne, bez zábran a vypočítavosti a intuitívne.

Netart, internetové umenie, alebo aj interaktívne CD-romy, sú typom interaktívneho umenia, kde aspekt plachosti a hanblivosti odpadáva. Divák môže klikať, ovplyvňovať svoju cestu po diele, alebo jeho výstupy, za počítačom je väčšinou sám a je zvyknutý, že môže klikať a ísť kam chce, a nič sa mu nestane. Nevýhodou je ale fyzická neprepojenosť s objektom, toto dielo sa môže odohrávať iba na 2D obrazovke, vnímané očami a ušami, nepreniká do fyzického priestoru účastníka. Ďalšou nevýhodou je aj nezvyk obecenstva sledovať virtuálnu výstavu, možno aj preto, že skutočná výstava v galérii je vnímaná ako spoločenské stretnutie, udalosť.

Veľkým interaktívnym fenoménom pre počítače sú počítačové hry. Bohužiaľ je ich väčšina založená na masovo osvedčených herných žánroch a postupoch – strieľačky, stratégie a podobne, mne osobne chýbajú experimentálne alebo umelecké hry, čo je asi spôsobené veľkými nákladmi na vývoj počítačovej hry, takže výsledok musí byť predajný pre stredný prúd zákazníkov.

Ešte môžem spomenúť interaktívny film. Ak je prezentovaný pre obecenstvo, v kine, interaktivita sa môže riešiť pomocou hlasovania, ktorým diváci môžu ovplyvňovať dej filmu. Uvediem príklad na československom interaktívnom filme Kinoautomat. Tam je to vyriešené tak, že akýmkoľvek spôsobom hlasovania sa v strede príbeh rozdvojí a nakoniec uzavrie do toho istého konca. Súčet hlasov davu a ich voľba je väčšinou predvídateľná, hlasujú tak aby sa stalo niečo neslušné, trpké, korenisté, vyžadujú si čo najpikantnejšiu zápletku.

 

Tu je niekoľko ukážok interaktívneho umenia, ktoré ma zaujali, alebo o ktorých sa dá diskutovať či sú len efektným prezentovaním technológie, alebo aj niečím iným:

 

Jeffrey Shaw, The Legible City

Manhattan version (1989), Amsterdam version (1990), Karlsruhe version (1991)

http://www.jeffrey-shaw.net/html_main/show_work.php3?record_id=83#

 

 

Text Rain, Camille Utterback & Romy Achituv, 1999

http://www.youtube.com/watch?v=toWFvXHghDk

http://www.camilleutterback.com/textrain.html

 

 

Michael Bielicky, This year in Jerusalem

http://www.jewishmuseum.cz/en/abielicky.htm#tentorok

 

 

PAVEL SMETANA, IVOR DIOSI, IVAN ACHER (čR)

interaktivní instalace "Lilith" pomocí biosignálů propojuje reálný a virtuální svět.

diváci individuálně a snově putují virtuálními krajinami, jejichž obrazová i zvuková stránka je ovlivňována interpretací dat získaných při snímání jejich mozkových vln a úrovně stresu.

instalace využívá pro umělecké účely technologie nejnovějších počítačových her

http://transgenesis.cz/artists.htm

 

Samorost, hra:

http://www.youtube.com/watch?v=1pZhT3VWsJM

http://www.youtube.com/watch?v=bcuEFd-6hVk

http://www.amanita-design.net/samorost-2/

http://www.galerierudolfinum.cz/imprese/autor.php?jm=dvorsky_jakub

 

Kinoautomat - interaktívny film

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kinoautomat

http://www.kinoautomat.cz/index.php?lang=cze&stranka=3

http://www.reflex.cz/Clanek23101.html

 

netart:

http://www.jesusdressup.com/

 

CHRISTA SOMMERER & LAURENT MIGNONNEAU, Interactive Plant Growing Exhibitions

http://www.interface.ufg.ac.at/christa-laurent/

 

transmediale 2006 winner:

Agnes Meyer-Brandis

http://www.forschungsfloss.de/

http://www.literarky.cz/?p=clanek&id=1528

http://www.we-make-money-not-art.com/archives/009083.php

 

Neverhood, hra

http://www.doupe.cz/h/PChry/AR.asp?ARI=115861
 
 
 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

ŠPORT

Sagan si pôjde po zelený dres. Šéf Bory poukázal na Bergen

Cyklisti spoznali trasu Tour de France 2018.


Už ste čítali?