Radšej byť dnes interaktívny

O výhodách a nevýhodách interaktívneho umenia a umenia nových médií

Písmo: A^- | A⁺

Mám pocit že interaktivita v umení nových médií jepovažovaná za prínos nového aspektu resp. formy umeleckého diela, niečo, čímnovomediálni umelci obohatili umenie ako také, alebo to dokonca berú tak, že sainteraktivitou odlišujú, alebo sú krok vpred oproti ostatnému umeniu. Alebopovedané ináč, ak sa umelec tvoriaci v oblasti nových médií snaží o vytvorenieprogresívneho diela, často siahne po lákavých prostriedkoch interaktivity.Nechcem tvrdiť, že to je niečo zlé, týmto referátom by som sa chcel zamyslieťnad rizikami a výhodami spojenými s interaktivitou, ktoré som odpozoroval alebosám vyskúšal.

Za Interaktívne umenie nových médií pokladám rôzneinštalácie, objekty a tak ďalej, v ktorých môže divák, resp. účastníkovplyvňovať a meniť samotné dielo. Naich realizáciu a funkciu vo forme rozhrania – interface medzi človekom –divákom a interaktívnym objektom, inštaláciou, je väčšinou použitá technika,tj. počítače, projektory, reproduktory, dotykové a iné snímače, kamery,mikrofóny. Výsledok je väčšinou audiovizuálny, produkuje alebo generuje zvukyalebo obrazy ovplyvňované účastníkom.

Jedno z najväčších rizík ktoré sa ale týka všetkýchtechnicky náročných umeleckých projektov, nielen interaktívnych, je to, ževäčšina umelcov je pri týchto projektoch nútená stráviť oveľa väčší pomer časuriešením technických problémov (aby to vôbec bolo funkčné), a teda im zostávamenší pomer času nad riešením významu alebo toho, čo tým chce autor povedať, atáto výpoveď je tiež často obmedzovaná technickými možnosťami. Počas procesuriešenia toho akú technológiu použiť a čo dokáže, sa veľmi často stáva, že vzniknú diela pôsobiace na diváka auspokojujúce autora len vďaka oslneniu samotnou novou technológiou, a žiadneďalšie významové vrstvy to už neobsahuje. Myslím, že toto riziko sa prejavíhlavne vtedy, keď autor najprv rozmýšľa, ktorú technológiu má k dispozícii a čos ňou dokáže a až potom čo by to tak mohlo asi vyjadrovať a znamenať.

Tak sa vďaka rýchlemu vývoju technológií a techniky autoromvždy zväčšujú možnosti (myslím možnosti oslnenia nepoznanou technológiou) , alekvalita a význam ich diel pretrváva iba dovtedy, kým oslnenie použitoutechnológiou nevyprchá a nenahradí ju ďalšia. Hrozí tak riziko, že tieto dielabudú považované ako zaujímavo prezentované míľniky vedy a techniky, ktorým saale potom budeme smiať, pretože to bude obsahovať každý prístroj za pár korún,

Ďalší dôležitý aspekt, ktorý by mal autor interaktívnehoprojektu predvídať je samozrejme reakcia divákov. Ideálny divák by mal preautora prísť k dielu (alebo do diela) a zisťovať čo robí a ako to funguje anásledne mať z toho zážitok. Podľa mojich pozorovaní väčšina divákov veľmiskoro zistí ako to funguje, a potom už ich tá obyčajná funkčnosť nezaujíma, aleskúšajú, či by z toho nemohli dostať niečo, s čím nepočítal nikto, ani samotnýautor, aké to má limity funkčnosti, ako by to nemuselo fungovať, či sa topokazí, keď stisnem všetky gombíky atď, proste kreatívne chcú zistiť čo iné bysa z toho dalo vytrieskať ako tam naozaj je, alebo ako to vyšlo ostatným. Čo jev podstate naplnenie idey, že účastník interaktívnej práce je niečo akospoluautor, ale z hľadiska samotného autora je to veľmi ťažká spolupráca, ak hodivák neustále testuje kam až to domyslel.

Veľkým rizikomúspešnosti je tiež plachosť divákov. Ako si tak všímam, veľa interaktívnychobjektov, aspoň v našom prostredí (neviem či sú inde ľudia prirodzeneodvážnejší), trpí na to, že divák prejde okolo, a za prvé: buď nezistí že to jeinteraktívne (čo je podporené aj tým ,že sú často nefunkčné alebo nezapnuté), apreto na to len pozerá ako na objekt, a ten je väčšinou bez jeho vkladuničnehovoriaci.

A za druhé ak vie, že to je interaktívne, bojí sa toovplyvňovať- nevie čo od toho môže čakať, či mu to niečo nespraví, a taktiežhneď ako pristúpi na svoju úlohu, vstáva sa nielen účastníkom, ale aj objektomzvedavého pozorovania ostatných, ktorí z bezpečnej vzdialenosti pozerajú čo tos ním robí a sú vďační za to, že to nemuseli skúšať oni na vlastnej koži, ženesledujú ich samotných, ako to nevedia ovládať a podobne...Teda ten účastník,sa nechtiac stáva aj performerom, hercom, a čo je veľa objektom na škodu,nesústredí sa na samotné dielo, a čo mu to prináša, ale na to, aby sanestrápnil, použil to dobre, nie hlúpo a podobne. Z týchto dôvodov sú asinajlepšími divákmi deti, majú radi keď sa niečo ovplyvní ich vstupom, a nevadíim že si ich všímajú ostatní, a reagujú spontánne, bez zábran a vypočítavosti aintuitívne.

Netart, internetové umenie, alebo aj interaktívne CD-romy,sú typom interaktívneho umenia, kde aspekt plachosti a hanblivosti odpadáva.Divák môže klikať, ovplyvňovať svoju cestu po diele, alebo jeho výstupy, započítačom je väčšinou sám a je zvyknutý, že môže klikať a ísť kam chce, a ničsa mu nestane. Nevýhodou je ale fyzická neprepojenosť s objektom, toto dielo samôže odohrávať iba na 2D obrazovke, vnímané očami a ušami, nepreniká dofyzického priestoru účastníka. Ďalšou nevýhodou je aj nezvyk obecenstvasledovať virtuálnu výstavu, možno aj preto, že skutočná výstava v galérii je vnímanáako spoločenské stretnutie, udalosť.

Veľkým interaktívnym fenoménom pre počítače sú počítačovéhry. Bohužiaľ je ich väčšina založená na masovo osvedčených herných žánroch apostupoch – strieľačky, stratégie a podobne, mne osobne chýbajú experimentálnealebo umelecké hry, čo je asi spôsobené veľkými nákladmi na vývoj počítačovejhry, takže výsledok musí byť predajný pre stredný prúd zákazníkov.

Ešte môžem spomenúť interaktívny film. Ak je prezentovanýpre obecenstvo, v kine, interaktivita sa môže riešiť pomocou hlasovania, ktorýmdiváci môžu ovplyvňovať dej filmu. Uvediem príklad na československominteraktívnom filme Kinoautomat. Tam jeto vyriešené tak, že akýmkoľvek spôsobom hlasovania sa v strede príbeh rozdvojía nakoniec uzavrie do toho istého konca. Súčet hlasov davu a ich voľba jeväčšinou predvídateľná, hlasujú tak aby sa stalo niečo neslušné, trpké,korenisté, vyžadujú si čo najpikantnejšiu zápletku.

Tu je niekoľko ukážok interaktívneho umenia,ktoré ma zaujali, alebo o ktorých sa dá diskutovať či sú len efektným prezentovaním technológie, alebo aj niečím iným:

JeffreyShaw, The Legible City

Manhattanversion (1989), Amsterdam version (1990), Karlsruhe version (1991)

http://www.jeffrey-shaw.net/html_main/show_work.php3?record_id=83#

TextRain, CamilleUtterback & Romy Achituv, 1999

http://www.youtube.com/watch?v=toWFvXHghDk

http://www.camilleutterback.com/textrain.html

Michael Bielicky, This year in Jerusalem http://www.jewishmuseum.cz/en/abielicky.htm#tentorok

PAVELSMETANA, IVOR DIOSI, IVAN ACHER (čR)

interaktivníinstalace "Lilith" pomocí biosignálů propojuje reálný a virtuálnísvět.

diváciindividuálně a snově putují virtuálními krajinami, jejichž obrazová i zvukovástránka je ovlivňována interpretací dat získaných při snímání jejich mozkovýchvln a úrovně stresu.

instalacevyužívá pro umělecké účely technologie nejnovějších počítačových her

http://transgenesis.cz/artists.htm

Samorost, hra:

http://www.youtube.com/watch?v=1pZhT3VWsJM

http://www.youtube.com/watch?v=bcuEFd-6hVk

http://www.amanita-design.net/samorost-2/

http://www.galerierudolfinum.cz/imprese/autor.php?jm=dvorsky_jakub

Kinoautomat - interaktívny film

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kinoautomat

http://www.kinoautomat.cz/index.php?lang=cze&stranka=3

http://www.reflex.cz/Clanek23101.html

netart: